Festival / Cyklus koncertov

Festival / Concert cycle

Varšavská jeseň, 40. ročník
19. 9. 1997 – 27. 9. 1997

Interpreti

Performers

Poznámky

Notes

Osobitne chcem zaregistrovať koncert, v ktorom duo Marie-Thèrese Yan (zobcová flauta) a Jacek Muzyk (lesný roh) po nie celkom vydarenej posteľnej scéne v skladbe Broniusa Kutavičiusa (1932) Erotiky, predviedli dielo nášho Mareka Piačeka (1972) Happy Mainstream, napísané na objednávku festivalu. Neobvyklé rafinované spojenie jemnosti a drzosti, typické pre požoňovskú estetiku, na varšavskom fóre dobre zapôsobilo a napodiv zapadlo do pestrej mozaiky rôznych orientácií. (Vladimír Bokes, HŽ 1997/21)

Druhým dielom zo Slovenska bola premiérovo uvedená skladba Marka Piačeka Happy Mainstream pre zobcovú flautu a lesný roh, ktorá vznikla na objednávku Varšavskej jesene. Marek Piaček úspešne štartoval na minuloročnej Varšavskej jeseni interpretáciou svojej skladby Flauto dolce. Fakt, že si od neho renomovaný festival objednal skladbu (prvá objednávka pre slovenského skladateľa vôbec!), Marka nijako nezaskočil ani nezmenil jeho prístup ku kompozícii. Práve naopak. Tešila ho možnosť písať hudbu pre taký známy, vyprofilovaný festival. Samotné prostredie festivalu bolo pre neho významným formotvorným, ba aj štýlotvorným prvkom. „Chuť ukázať veci v inom svetle je tým väčšia, čím má dané podujatie dlhšiu tradíciu, vážnosť... Priam sa žiadalo napísať hudbu, ktorá by znela „ináč“ ako všetci očakávajú. Napísať hudbu obyčajnú, nefestivalovú... Tešilo ma zotrvávať v tesnej blízkosti hranice únosnosti, ba možno ju aj prekračovať.“

Samotné uvedenie skladby bolo poznamenané chorobou hornistu Henrika Kalińského, ktorého pohotovo zaskočil Jacek Muzyk. Výborná flautistka Marie-Thérese Yan (ako študentka sa tri roky živila hraním na ulici) mala veľké pochopenie pre Markov názor, že niet rozdielu medzi významným medzinárodným festivalom a napríklad hudobným podujatím v malom, alternatívnom divadle, či hraním na ulici.

Výsledkom bola interpretácia skladby prenesená do hľadiska a spojená s „hudobným divadlom“ predstavujúcim hranie na ulici, vrátane novodobých vymožeností (mobil). Diváci sa dobre bavili pri dešifrovaní rôznych motívov od Čajkovského až po Abbu. Ich odhalené citovanie a vzápätí ukrytie do sofistikovaného kompozičného obalu spôsobovalo rozpaky nejednému poslucháčovi. Pre akademických koncertných návštevníkov to bola hudba „z ulice“ a pre tých z ulice možno „príliš vážna“. Pre Marka bolo „prekvapujúce, obdivuhodné a inšpirujúce“, že sa samotní interpreti bez námahy vzdali „hodnôt“ tradičného európskeho hudobného vzdelania, ktoré trápia väčšinu interpretov. Pre mňa to bol zážitok nielen z nápaditej interpretácie skladby, ale aj zo sledovania reakcii publika, nezaťaženého našimi (ale možno svojimi) kontextami. Ostala vo mne túžba vypočuť si skladbu ešte raz, z „tradičného“ koncertného pódia, bez mimohudobných doplnkov a mobilu. Myslím, že by to nijako neubralo na jej „inakosti“ a „obyčajnosti“.

(Oľga Smetanová, HŽ, 1997/21)

Skladby (úpravy) Marka Piačeka na tomto podujatí

Compositions (arrangements) by Marek Piaček at this event

Links

Odkazy