Kráľ duchov (2008–2009)
improvizovaná opera
Premiéra
11. 11. 2009, Melos-Étos: Kráľ duchov, A4 – nultý priestor, Bratislava, interpreti: Musica falsa et ficta, Mio-Mio, Voice Over Noise, Pink Big Pig, Frutti di mare, Upokojenci, Audiobratia, Klangversuch, Marek Piaček Revival Band, Prvá dunajská improvizačná, premiéra
Obsadenie
Poznámky
Notes
dielo vzniklo na objednávku festivalu Melos-Étos
Pôvodná idea novej interpretácie Kráľa duchov (Erlkonig) vznikla počas dl horočnej spolupráce skladateľa Mareka Piačeka so spevákom Stanom Beňač- kom - romantická téma krála duchov oboch autorov fascinovala z kompozič ného i intetpretačného hľadiska už niekoľko rokov. Ich nový súbor Mio-Mio účinkoval po prvý raz na festivale Multiplace a ďalším významným krokom novej úrovne autorskej spolupráce bola komorná opera Zbojníci podľa Schil- lera premiérovaná na Akademickom Prešove 2008. Téma nemeckého roman tizmu zaujala dramaturga Martina Ondrisku, ktorý v tom čase s Piačekom spoluptacoval na divadelnom predstavení Gulliverove cesty (téžia Tom Ciller). Nemecký režisér a umelec Marold Langer-Philippsen sa často pohyboval v okolí A4 - nultého priestoru a súhlasil s ponukou režírovať pripravovaný projekt. Blízkym spolupracovníkom súboru Mio-Mio (o. i. tvorcom filmo vých scén opery Zbojníci) je mladý filmový režisér Peter Važan, ku ktorého filmu Perón nahral hudbu súbor Prvá dunajská improvizačná. Po zhliadnutí predstavenia Zbojníkov prijal ponuku na spoluprácu aj dirigent a zbormajstet Jozef Chabroň. V predstavení prevzal úlohu syna a korepetítora. Na jar roku 2009 prijal s radosťou autot projektu Marek Piaček veľkorysú ponuku rea lizovať Kráľa duchov v rámci festivalu Melos-Étos. Ponuka, ktorá pozitívne prekvapila a zároveň inšpirovala prišla v čase, keď tvorivý tím hľadal možnos ti realizácie projektu či už na Slovensku, alebo v Nemecku. Autori vytvorili 90-minútovú improvizovanú operu v dvoch dejstvách a via- cetých obrazoch s prestávkou, v rámci ktorej sa uskutoční odborná diskusia v priamom prenose pre intetnetové vysielanie rádia KRAA (moderuje Daniel Baláž). V opere účinkujú dvojica sólistov-spevákov, viacero domácich súbo rov experimentálnej a improvizačnej hudby (objavovali sa spolu na rôznych festivalových a klubových podujatiach ako A4 - nultý priestor Bratislava, Skutečnost Praha, Fléda Brno, a sú združené okolo serveru kraa.sk), impro vizačný spevácky zbor. V rámci Krála duchov sú použité aj vizuálne zložky - ktátke filmy a VJ-ské sety.
Téma človeka chrániaceho svoje dieťa nepochádza len zo severskej mytológie. Podobne pomsta žiarlivého boha (bohyne), ktorý(á) si uzurpuje právo na die ťa, je prítomná v mnohých kultúrach (pozri Mircea Eliadeho). Historka tvrdí, že Johann Wolfgang Goethe sa večer vracal z návštevy svojho priateľa a cestou uvidel osobu, ktorá niesla v náručí balík raždia. Až na druhý deň sa údaj ne Goethe dozvedel, že miestny sedliak takto niesol v náručí svojho smrteľne chorého synčeka. Tento zážitok je zdrojom pre špekulácie o vzniku Goetheho básne. V každom prípade - sychravosť, cval koňa, halucinácie, prítomnosť smtti ako subjektu, rozhovor otca so synom,rozhovorsynčeka so smrťou - to všetko vzbudzuje ešte dnes úzkosť, a to aj v najotrlejšom poslucháčovi. Silná dráma vo veršoch inšpirovala mnohých skladateľov, spisovateľov, či maliarov. Temnota lesa, hmla, vietot, choroba, rýchlosť pohybu, láska rodiča, úlisnosť kráľa duchov nie sú jedinými záchytnými bodmi, paradoxne inšpirácia môže spočívať v súčasnom pohľade na strach z chotôb, z neschopnosti komuniko vať, z úzkostí z priameho medziľudského kontaktu. Napokon aj táto verzia diela má minimálne dva konce; ponúka otázku: žije to dieťa v nás?
Bulletin Melos-Étos