Dom Bernardy Alby (2010)
scénická hudba
Premiéra
20. 12. 2010, Dom Bernardy Alby, Divadlo Arteatro, Bratislava, interpreti: premiéra
Obsadenie
tn, tu, vn, vla, vc, perc, v
Poznámky
Notes
Federico García Lorca: Dom Bernardy Alby Dom Bernardy Alby je jedna u najúspešnejších divadelných hier španielskeho autora Federica del Sagrado Corazón de Jesús Garcia Lorcu. Na svojej scéne ju uvádza divadlo Arteatro, ktoré sídli na Bielej ulici.
Réžia: Tomáš Roháč Dramaturgia: Martin Ondriska Scéna: Tom Ciller Kostýmy: Simona Vachálková Hudba: Marek Piaček Choreografia: Elena Lindtnerová Hrajú: Mária Kráľovičová, Judita Hansman, Lenka Barilíková, Elena Kolek – Spaskov, Katarína Šafaříková, Ivana Kubačková, Saša Sarvašová a Eva Matejková Hudbu nahrali: Husle – Pavol Varga Viola – Peter Zwiebel Violončelo – Andrej Gál Trombón – Mikuláš Havrila Tuba – Dominik Kobulnický Zvukový majster nahrávky: Stano Beňačka Svetelný dizajn: Michal Kovács Text sleduje: Radovan Kuštek Premiéra: 20. december 2010 Poznámky. Tak málo materiálu sa napokon použilo, len sme skracovali, toto je materiál hoci aj na husľový koncert. A bude. Alebo to bude v novej opere 66 sezón, najmä tie glissandá trombónové dolaďujúce sa… To je nádhera… aj keď to trombonisti nemajú radi, že glissando len o poltón… oni chcú aspoň kvartu :-)
http://www.theatre.sk/isrecenzie/540/97/Federico-Garcia-Lorca-Dom-Bernardy-Alby/?cntnt01origid=97/
K vyostreniu niektorých výstupov výborne slúži hudba Mareka Piačeka, ktorá sa prvoplánovo neinšpirovala typickými španielskymi motívmi, ale išla vlastnou cestou. Síce na začiatku inscenácie pôsobí skôr vzdušnejšou a dynamickejšou melódiou, ktorá nekorešponduje s poetikou hry, ale v ďalších scénach už emočnejšie podfarbuje atmosféru hranej drámy. Najvýraznejšie pôsobí na prelome druhého a tretieho dejstva, keď dcéry sedia na bielej lavici, Bernarda na svojej stoličke a Poncia všetkým rozdáva strapec hrozna. Dramaticky zafarbená melódia tu je nabitá emočnými vzruchmi a aj vďaka nemej mizanscéne všetkých herečiek (pohľady a spôsob pojedania hroznových bobúľ) dopomáha k vytvoreniu napätej atmosféry. Popritom sa hudobný aranžmán nesústreďuje do jedného či dvoch základných motívov, ale prispôsobuje sa náladovosti jednotlivých scén, a tým ich emočne prehlbuje. (Karol Mišovic)