LOLITANOW – work in progress

Relácia Hoermaschine 19, odvysielaná 24. 6. 2012 o 23:00 na reboot.fm, redaktor a režisér Marold Langer-Philippsen. V relácii sú použité hudobné ukážky z pripravovanej hudby k divadelnej inscenácii. [soundcloud]http://soundcloud.com/mlp/hoermaschine19[/soundcloud] Niekoľko hudobných ukážok z pripravovanej hry: PlayStopNext»«Prev HIDE PLAYLIST...
66 sezón: Hudba na počúvanie

66 sezón: Hudba na počúvanie

Milí priatelia! Vďaka vydavateľstvu Azyl Music máte možnosť vypočuť si niekoľko skladieb z filmu 66 sezón práve teraz aj bez toho aby ste si kúpili CD so soundtrackom. Tak už chvíľku nenadávajte na SOZU a počúvajte. Aj my skladatelia z niečoho potrebujeme žiť, aby sme mohli písať ďalšiu a ďalšiu hudbu, ktorú radi počúvate, hudbu k filmom, ktoré radi pozeráte, hudbu k divadlu, na ktoré radi chodíte… Je trošku smiešne myslieť si, že keď bude hudba zadarmo tak bude zadarmo. Viem isto, ak by som nemal za hudbu peniaze, tak by som ju nemohol písať. Respektíve by som jej písal oveľa menej… Napíšte si hudbu sami (to je Jiránkom a mnou propagované heslo – najmä treba skúsiť len tak s pomocou softvérov dačo symfonické, poprípade nejakú filmovú hudbu… – jasne, že to ide – len treba vedieť ako). Teraz však počúvate zadarmo (a vôbec mi to – pre tentokrát – neprekáža) – ak budete nabudúce počúvať moju hudbu z kopírovaných mp3, tak mi raz začas pošlite dobrovoľnú platbu (no ako inak budem mať čas písať hudbu?) na môj účet (rád vám ho nadiktujem)… Ak bude tých platieb dostatok, tak nebudem potrebovať SOZU 🙂 Kúpiť CD si môžete tu. Adria [hrá Požoň sentimentál] Bremer Joli [hrá Slovak Brass Quintet] Sohase Mondd [hrá Slovak Brass Quintet, spieva Eva Bándor] Záverečná I [hrá Slovak Brass Quintet] Ó nézd [spieva Robo Roth] Záverečná III  [hrá Slovak Brass Quintet, spieva Robo...

Červená čiapočka podľa líšky v Divadle Aréne (2007)

(16.2.2007, 13:14) Na notoricky známy príbeh o Červenej čiapočke, s ktorým usínali deti niekoľkých generácií, sa v Divadle Aréna pozreli z celkom nového pohľadu. Zaodeli sa do oranžovej kožušiny, nastražili uši, zaostrili pysk, vycerili tesáky a klasickú rozprávku spracovali z pohľadu lesnej bytosti, prefíkanej líšky. Je to nepochybne nový prístup k rozprávke, nič jej však neuberá na pútavosti. Oľga Belešová, skúsená „harcovníčka“ v umení upútať diváka ladnými pohybmi, prefíkaným hlasom, úslužnou poklonkovosťou, ktorá nečaká na nič iné, len kedy udrieť – si svoju polohu našla aj v tejto rozprávke. Predchádzali jej rôzne postavy úlisných, ale aj pokorených žien nielen v Divadle Gunagu. Tu, v postave líšky, zakrútila chlpatým, oranžovým chvostom, zaostrila zrak a čo nevidí! Lesom sa potuľuje dojemná, detsky naivná a dôverčivá Červená čiapočka v podaní Juliany Johanidesovej či Daniely Pribullovej. Málokto uverí líške jej bezúhonnosť, detský divák však tejto ilúzii rád a s ochotou podľahne. Tým sa vytvorí priestor na šikovné manévrovanie s ďalšími aktérmi deja – vlkmi (Viktor Horján, Milan Chalmovský a Marián Prevendarčík). V réžii a podľa scenára Toma Cillera sú to milí, aj keď trochu zanedbaní, smradľaví a chlpatí páni, ktorí nadovšetko milujú hru v karty. Dokonca viac ako mäsko mladej Čiapočky. Lenže to nejde do plánu prefíkanej líške, a ak máme byť úprimní, scenár, podľa ktorého sa Čiapočka stane horlivou priateľkou a podporovateľkou vlka, vôbec nesúzvučí s klasikou. Scenárista rozprávky je nepochybne veľmi priateľský človek, pretože veľa nechýba a rozprávka sa končí spoločným posedením vlkov a Čiapočky pri partičke mariášu. Nakoniec sa však všetko dobre skončí, jeden z vlkov „sa trhne“ a Čiapočku zožerie. Horár ho rozpára a na kľaňačke je o jedného...