Jozef Gejza Trinkerl – Text na prvom CD Požoňu sentimentál

by | aug 6, 2011 | Nezaradené |

Tri roky pred dvadsiatym prvým storočím si ovzdušie Bratislavy prúdi od západu na východ i od severu na juh nad vykývanými hraničnými kameňmi voľne ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ sa nevynašli prostriedky na reglementáciu prúdov atmosféry, ktorých sloboda vždy znepokojuje, pretože nikdy nemôžeš vedieť, čo privanie, v akej kombinácii a v akej intenzite. Pre hudbu súboru Požoň sentimentál sú tieto prúdenia ako apeirón pre svet: útvary požoňovskej hudby sa z nich neviazane vynárajú a živia pred užasnutým zrakom nielen poslucháčov ale – neraz mám taký pocit – aj samých autorov, (budúcich?) starých majstrov. A tak ako apeirón pred nami odjakživa necháva vyvstávať tie najneuveriteľnejšie spojenia tvarov, chutí a nálad, tak aj požonizmus nad nami rozprestiera svoje krídla od intimity verklíka a huslí až po heroizmus nadoblačných zvukových kaskád a farieb. Meteorosenzitívny poslucháč má pri počúvaní skladieb súboru Požoň sentimentál pocity, ako keď sa od Álp k Bratislave blíži föhn: chce sa mu bezuzdne smiať, pričom prežíva až úzkostnú nostalgiu. Sú to závideniahodné pocity? Neviem, rozhodnúť si to musí poslucháč sám. V každom prípade však hudobný požonizmus s poslucháčom smrteľne vážne ráta, potrebuje ho ako tretieho do mariášu, cíti sa bez neho nesvoj. Poslucháč-spoluhráč sa pri počúvaní požoňovskej hudby mení bez problémov na autentického participanta hudobnotvorného diania – napríklad štrngotom mokalyžičky v porcelánovej šálke s čiernou kávou, výbuchmi smiechu či stŕpnutým tichom. Požonizmus od neho programovo nevyžaduje vedomú účasť, ale automaticky ho zaťahuje do svojej hry, aj keby sedel uprostred hlučnej spoločnosti. V prostredí café-restaurant Prašná bašta v Bratislave si to môžete overiť. Alebo počúvajte toto CD… Dá sa hovoriť o hudbe súboru Požoň sentimentál vážne? Vážne je to s tým,...

Jozef Gejza Trinkerl – Cover Text from the first CD

by | aug 3, 2011 | CD, CD, Požoň Sentimental, Požoň Sentimental, Požoň Sentimental |

With three years to go before the twenty-first century, the air over Bratislava is pouring from the West to the East, from the North to the South, over loosened border stones, freely as ever. Man has not yet discovered means to regulate the atmosphere flow, the freedom of which is always disturbing, for you can never tell what will it bring, in what combination and intensity. There is the same relation between these currents and the music of Pozon Sentimental, as there is between the apeiron and the world: they give uncontrolled rise to forms of Pozon’s music, they nourish it, watched by dazzled eyes of the listeners, and even, as I often suspect – of the composers, (future?) old masters, themselves. As apeiron is the eternal source of the most bizarre combinations of shapes, tastes and moods, pozonism, too, spreads its wings over us, ranging from the privacy of a street-organ and a violin to the heroism of heavenly sound cascades and colours. Listening to compositions of Pozon Sentimental, weather-sensitive listeners feel as if the mild wind foehn was approaching Bratislava from the Alps: they feel like laughing wildly, yet, they experience almost disquieting nostalgia at the same time. Are we to envy them these feelings? I don’t know, it’s up to every listener. One thing is sure: musically, pozonism very seriously relies on the listener, it needs him, as one needs the missing player for a game of cards, it feels restless without him. Listening to music of Pozon, the listener – co-performer is easily transformed into an authentic participant of music-creating activity, for instance, by means...