Jozef Piaček, Elena Kmeťová – Otvorený realizmus

Otvorený realizmus Otvorený realizmus – tak by sa dal označiť kompozičný princíp, ktorý je prítomný v celej tvorbe Marka Piačeka. Podstatou tohto umeleckého postoja je otvorená účasť na prítomnosti. Otvorená v tom zmysle, že skladateľ skutočnosť nehodnotí, nepristupuje k nej s predsudkami. Otvorenosť tohto prístupu vedie v tvorbe Marka Piačeka často k spájaniu vážneho a banálneho, ktoré sa v jeho dielach dostáva do bizarných a niekedy až absurdných kombinácií. Všetky druhy a formy hudby tu vystupujú ako rovnocenné skutočnosti transformované do nových podôb, v ktorých stráca dôležitosť pôvod a hodnota toho-ktorého materiálu. A práve tento otvorený, nehodnotiaci postoj naráža na naše predstavy o tom, aká by mala byť súčasná hudba. Európske umenie sa už dávno zaoberá problémom stierania hraníc medzi umením a každodenným životom, otázkou gýča, či problémom oslobodenia umeleckého diela zo sterilného prostredia koncertných siení alebo galérií. V nadväznosti na tento vývoj ponúka otvorený realizmus Marka Piačeka svojrázny spôsob riešenia. Skladateľ sa zbavuje bremena minulosti, nerieši otázky pokroku a originality, opúšťa vžité predstavy a úvahy o hodnote umenia. Nezaoberá sa hodnotou tej-ktorej hudby, ale necháva sa ňou inšpirovať. Ak sa v danom okamihu stretnú akékoľvek rôzne prvky a prejavy, stávajú sa okamžite súčasťou sveta, ktorý nás obklopuje. Je to realizmus okamihu prítomnosti, ktorý súčasne zameriava pozornosť na dianie okolo nás i v nás samotných. Neobmedzuje sa iba na nezúčastnenú dokumentáciu vonkajšieho sveta, ale naznačuje, že skutočné vnímanie prítomnej reality je nezvyčajne bohaté a mnohorozmerné. Vďaka tomu sa v diele Marka Piačeka často ocitnú vedľa seba prvky z oblasti vážnej, populárnej, filmovej, tanečnej, etnickej hudby či mestského folklóru, ktoré v skutočnosti plnia len funkciu „materiálu“. Tieto prvky – citácie,...