Sentiment vo Viedni (2003)

New Europe: Meridian 17 * Orchester Požoň Sentimentál: Marek Piaček (flauta), Ľubomír Burgr (husle), Boris Lenko (akordeón), Peter Zagar (klavír), Egon Bondy (texty, spev) * Festival Wien Modern * 24. november, Café Heumarkt, Viedeň

Andrea Serečinová – Rozhovor s M. P. po sympóziu 1997

Marek Piaček vystúpil ako posledný účastník na sympóziu v rámci festivalu Melos-Étos 1997. Vo svojom príspevku prezentoval filozofiu a poetiku súboru Požoň sentimentál. Jeho vystúpenie vyvolalo krátku, a na môj vkus trochu histerickú diskusiu. Mala som pocit, že sa prítomní muzikológovia cítia osobne dotknutí názormi mladého skladateľa, ktorý je známy svojimi provokujúcimi a kontroverznými názormi a aktivitami.

O P.S.

Požoň sentimentál vznikol spontánne v roku 1994 na podnet členov súboru pre súčasnú hudbu VENI ensemble. Vystúpenia súboru predstavujú široké spektrum skladieb od pôvodnej tvorby svojich troch členov – skladateľov až po aranžovanú a recyklovanú hudbu rôznych štýlových období. Súbor nadväzuje na tradíciu nášho regiónu, čerpá najmä z histórie trojjazyčného mesta Prešporok/Pozsony/Pressburg (dnes Bratislava). Hrá hudbu, ktorú vytvorili skladatelia žijúci a pracujúci v Prešporku v minulosti a tiež skladby súčasných skladateľov z Bratislavy. Jednou z aktivít súboru je tzv. Volanie po partitúrach (žiadosť o napísanie skladieb, inšpirovaných regiónom, v ktorom skladatelia pôsobia), na ktoré zareagovali významní starší, už etablovaní skladatelia i mladí začínajúci skladatelia, ktorí skomponovali skladby rešpektujúce poetiku súboru. Z širšieho hľadiska hudba súboru Požoň sentimentál nadväzuje na atmosféru strednej Európy – je zjavné, že táto časť sveta je výnimočne vhodná na polyštýlový prístup k hudbe, keďže vždy bola významnou križovatkou rôznych kultúrnych okruhov. Prevažnú časť repertoáru dnes tvoria skladby inšpirované prostredím Bratislavy či strednej Európy. Cieľom súboru je takto pomôcť pri (znovu)oživovaní kultúrneho povedomia regiónu, mesta – spoluvyvárať regionálnu či mestskú kultúru. Z tohoto dôvodu súbor okrem festivalov súčasnej hudby pravidelne účinkuje v reštaurácii a kaviarni Prašná bašta. Estetikou súboru je pokus o návrat k bazálnej funkcii hudby, t. j. priamy, intelektuálnou konštrukciou nesprostredkovaný zážitok z vnímania hudby. Po komplikovanom hudobnom vývoji za posledných 50 rokov, ktorý sa uberal cestou postserializmu, keď sa hodnota skladby určovala množstvom vložených informácií, cez reakciu na tento postoj, vyjadrenú minimalistickým štýlom a tzv. novou jednoduchosťou, názorovo podoprenú intelektuálmi postmoderny, sa súbor snaží nájsť východisko zo zdanlivo patovej situácie. Už nie hudba je v centre záujmu súboru, skôr by sa dalo povedať,...