by Marek Piaček | aug 6, 2011 | Skladby |
Otvorený realizmus Otvorený realizmus – tak by sa dal označiť kompozičný princíp, ktorý je prítomný v celej tvorbe Marka Piačeka. Podstatou tohto umeleckého postoja je otvorená účasť na prítomnosti. Otvorená v tom zmysle, že skladateľ skutočnosť nehodnotí, nepristupuje k nej s predsudkami. Otvorenosť tohto prístupu vedie v tvorbe Marka Piačeka často k spájaniu vážneho a banálneho, ktoré sa v jeho dielach dostáva do bizarných a niekedy až absurdných kombinácií. Všetky druhy a formy hudby tu vystupujú ako rovnocenné skutočnosti transformované do nových podôb, v ktorých stráca dôležitosť pôvod a hodnota toho-ktorého materiálu. A práve tento otvorený, nehodnotiaci postoj naráža na naše predstavy o tom, aká by mala byť súčasná hudba. Európske umenie sa už dávno zaoberá problémom stierania hraníc medzi umením a každodenným životom, otázkou gýča, či problémom oslobodenia umeleckého diela zo sterilného prostredia koncertných siení alebo galérií. V nadväznosti na tento vývoj ponúka otvorený realizmus Marka Piačeka svojrázny spôsob riešenia. Skladateľ sa zbavuje bremena minulosti, nerieši otázky pokroku a originality, opúšťa vžité predstavy a úvahy o hodnote umenia. Nezaoberá sa hodnotou tej-ktorej hudby, ale necháva sa ňou inšpirovať. Ak sa v danom okamihu stretnú akékoľvek rôzne prvky a prejavy, stávajú sa okamžite súčasťou sveta, ktorý nás obklopuje. Je to realizmus okamihu prítomnosti, ktorý súčasne zameriava pozornosť na dianie okolo nás i v nás samotných. Neobmedzuje sa iba na nezúčastnenú dokumentáciu vonkajšieho sveta, ale naznačuje, že skutočné vnímanie prítomnej reality je nezvyčajne bohaté a mnohorozmerné. Vďaka tomu sa v diele Marka Piačeka často ocitnú vedľa seba prvky z oblasti vážnej, populárnej, filmovej, tanečnej, etnickej hudby či mestského folklóru, ktoré v skutočnosti plnia len funkciu „materiálu“. Tieto prvky – citácie,...
by Marek Piaček | aug 6, 2011 | Recenzie |
Vladimír Bokes – recenzia koncertu Požoňu sentimentál v rámci Večerov novej hudby 2000 Koncert súboru Požoň sentimentál (tentoraz s klaviristom Tomášom Borošom) mal byť pôvodne skombinovaný s ukážkami elektroakustickej hudby. Žiaľ, zasiahla vyššia moc v podobe slabého napätia v sieti, takže mi v pamäti utkvel len názov jednej z nich – No More Water in the Moony Organs. Takúto situáciu som pred štyrmi rokmi zažil na festivale novej hudby v Odese. Na škodu veci sa kuriózna konfrontácia nekonala. Na začiatku sa ocitla skladba Rakúšana Klausa Langa (dúfam len, že tentoraz nešlo o fingovaných skladateľov) Wenn wir in höchsten Nöthen seyn, orientovaná … s absolútnou dôslednosťou na najnižšiu úroveň dynamiky s využívaním punktualistickej sadzby. Skladba náročná na vnímanie akoby naznačovala, že tento chorál už viac rozobrať nemožno. Ľubomír Burgr v dvoch kompoziciách Short Bach I a II, rovnako ako Martin Smolka v melodráme Drahý Šebesto (žiaľ, text v podaní recitátora Martina Burlasa bol takmer nezrozumiteľný) využivajú jednoduchý kontrast medzi originálom a jeho transkripciou, zatiaľ čo Rakúšan Peter Ablinger v skladbe Wir Christenleut pre akordeón predvádza deštrukciu pôvodného Bachovho chorálu pomocou techniky príbuznej so Stravinským, pričom celkové vyznenie potvrdzuje skôr charakteristiku vyslovenú T. W. Adornom. Predvedenie Iršaiovho diela Turbulencia č. 1 pre akordeón a klavír potvrdilo vysoký štandard tvorby skladateľa. Ťažiskom koncertu sa stala premiéra skladby Daniela Mateja Bargain Happiness, ktorá s mimoriadnym „požoňovským“ zmyslom pre humor pridáva k Bachovmu Prelúdiu a Gounodovej Ave Marii ďalší vydarený kontrapunkt (autor sa predstavil v úlohe speváka vcelku solídne) s paródiou na dnešné predstavy o tom, čo je kultúra. Záver koncertu patril Markovi Piačekovi, ktorý sa vo svojej skladbe Kindermusikverein typickým spôsobom pohral s...
by Marek Piaček | aug 3, 2011 | CD, CD, Požoň Sentimental, Požoň Sentimental |
Open realism Open realism – words that best describe the compositional principle permeating the works of Marek Piaček. In the heart of this artistic attitude lies an open participation in the present, in what is now. The openness should be understood in the sense that the composer makes no judgements about the reality and that he has no prejudices against it. As a result, Marek Piaček’s works often juxtapose the serious with the banal, putting it into a bizarre, sometimes even absurd context. All genres and forms of music stand next to each other as equal manifestations of reality transformed into their new appearances, in which the origin and the value of material loses all relevance. It is this very open, non-judgemental attitude that clashes with our notion of contemporary music. European art has for long time been dealing with the issues of removing the division between art and everyday life, of kitsch, and of liberating the work of art from the sterile environment of concert halls and galleries. Marek Piaček’s open realism seeks to respond to this development and to offer an individual solution. The composer shrugs off the burden of the past, eschews the question of originality and progress, and he relinquishes the stereotypes of evaluating art. Instead of focusing on the value of a particular type of music, he lets himself be inspired by it. When two elements or phenomena, however disparate, meet in a single moment of time, they immediately become a part of the surrounding world. This realism of the moment focuses on the happening both around and inside us. It is not just...
