Jozef Gejza Trinkerl – Text na prvom CD Požoňu sentimentál

Tri roky pred dvadsiatym prvým storočím si ovzdušie Bratislavy prúdi od západu na východ i od severu na juh nad vykývanými hraničnými kameňmi voľne ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ sa nevynašli prostriedky na reglementáciu prúdov atmosféry, ktorých sloboda vždy znepokojuje, pretože nikdy nemôžeš vedieť, čo privanie, v akej kombinácii a v akej intenzite. Pre hudbu súboru Požoň sentimentál sú tieto prúdenia ako apeirón pre svet: útvary požoňovskej hudby sa z nich neviazane vynárajú a živia pred užasnutým zrakom nielen poslucháčov ale – neraz mám taký pocit – aj samých autorov, (budúcich?) starých majstrov. A tak ako apeirón pred nami odjakživa necháva vyvstávať tie najneuveriteľnejšie spojenia tvarov, chutí a nálad, tak aj požonizmus nad nami rozprestiera svoje krídla od intimity verklíka a huslí až po heroizmus nadoblačných zvukových kaskád a farieb. Meteorosenzitívny poslucháč má pri počúvaní skladieb súboru Požoň sentimentál pocity, ako keď sa od Álp k Bratislave blíži föhn: chce sa mu bezuzdne smiať, pričom prežíva až úzkostnú nostalgiu. Sú to závideniahodné pocity? Neviem, rozhodnúť si to musí poslucháč sám. V každom prípade však hudobný požonizmus s poslucháčom smrteľne vážne ráta, potrebuje ho ako tretieho do mariášu, cíti sa bez neho nesvoj. Poslucháč-spoluhráč sa pri počúvaní požoňovskej hudby mení bez problémov na autentického participanta hudobnotvorného diania – napríklad štrngotom mokalyžičky v porcelánovej šálke s čiernou kávou, výbuchmi smiechu či stŕpnutým tichom. Požonizmus od neho programovo nevyžaduje vedomú účasť, ale automaticky ho zaťahuje do svojej hry, aj keby sedel uprostred hlučnej spoločnosti. V prostredí café-restaurant Prašná bašta v Bratislave si to môžete overiť. Alebo počúvajte toto CD… Dá sa hovoriť o hudbe súboru Požoň sentimentál vážne? Vážne je to s tým,...

O P.S.

Požoň sentimentál vznikol spontánne v roku 1994 na podnet členov súboru pre súčasnú hudbu VENI ensemble. Vystúpenia súboru predstavujú široké spektrum skladieb od pôvodnej tvorby svojich troch členov – skladateľov až po aranžovanú a recyklovanú hudbu rôznych štýlových období. Súbor nadväzuje na tradíciu nášho regiónu, čerpá najmä z histórie trojjazyčného mesta Prešporok/Pozsony/Pressburg (dnes Bratislava). Hrá hudbu, ktorú vytvorili skladatelia žijúci a pracujúci v Prešporku v minulosti a tiež skladby súčasných skladateľov z Bratislavy. Jednou z aktivít súboru je tzv. Volanie po partitúrach (žiadosť o napísanie skladieb, inšpirovaných regiónom, v ktorom skladatelia pôsobia), na ktoré zareagovali významní starší, už etablovaní skladatelia i mladí začínajúci skladatelia, ktorí skomponovali skladby rešpektujúce poetiku súboru. Z širšieho hľadiska hudba súboru Požoň sentimentál nadväzuje na atmosféru strednej Európy – je zjavné, že táto časť sveta je výnimočne vhodná na polyštýlový prístup k hudbe, keďže vždy bola významnou križovatkou rôznych kultúrnych okruhov. Prevažnú časť repertoáru dnes tvoria skladby inšpirované prostredím Bratislavy či strednej Európy. Cieľom súboru je takto pomôcť pri (znovu)oživovaní kultúrneho povedomia regiónu, mesta – spoluvyvárať regionálnu či mestskú kultúru. Z tohoto dôvodu súbor okrem festivalov súčasnej hudby pravidelne účinkuje v reštaurácii a kaviarni Prašná bašta. Estetikou súboru je pokus o návrat k bazálnej funkcii hudby, t. j. priamy, intelektuálnou konštrukciou nesprostredkovaný zážitok z vnímania hudby. Po komplikovanom hudobnom vývoji za posledných 50 rokov, ktorý sa uberal cestou postserializmu, keď sa hodnota skladby určovala množstvom vložených informácií, cez reakciu na tento postoj, vyjadrenú minimalistickým štýlom a tzv. novou jednoduchosťou, názorovo podoprenú intelektuálmi postmoderny, sa súbor snaží nájsť východisko zo zdanlivo patovej situácie. Už nie hudba je v centre záujmu súboru, skôr by sa dalo povedať,...

Jozef Gejza Trinkerl – Cover Text from the first CD

With three years to go before the twenty-first century, the air over Bratislava is pouring from the West to the East, from the North to the South, over loosened border stones, freely as ever. Man has not yet discovered means to regulate the atmosphere flow, the freedom of which is always disturbing, for you can never tell what will it bring, in what combination and intensity. There is the same relation between these currents and the music of Pozon Sentimental, as there is between the apeiron and the world: they give uncontrolled rise to forms of Pozon’s music, they nourish it, watched by dazzled eyes of the listeners, and even, as I often suspect – of the composers, (future?) old masters, themselves. As apeiron is the eternal source of the most bizarre combinations of shapes, tastes and moods, pozonism, too, spreads its wings over us, ranging from the privacy of a street-organ and a violin to the heroism of heavenly sound cascades and colours. Listening to compositions of Pozon Sentimental, weather-sensitive listeners feel as if the mild wind foehn was approaching Bratislava from the Alps: they feel like laughing wildly, yet, they experience almost disquieting nostalgia at the same time. Are we to envy them these feelings? I don’t know, it’s up to every listener. One thing is sure: musically, pozonism very seriously relies on the listener, it needs him, as one needs the missing player for a game of cards, it feels restless without him. Listening to music of Pozon, the listener – co-performer is easily transformed into an authentic participant of music-creating activity, for instance, by means...