by Marek Piaček | aug 29, 2011 | CD, Impro |
Deska, na níž aktuálně oba spojili své síly, je na jedné straně poměrně skoupá na informace (takže například lze jen předpokládat, že veškeré skladby vznikly improvizací), na druhé straně už svým názvem vyvolává zajímavé asociace.
by Marek Piaček | aug 23, 2011 | Nezaradené |
Kultový text mladého slovenského muzikológa na koncert hviezdy klasickej hudby s Požoňom sentimentál v divadle Stoka, ktorý položil základ celej sérii koncertov a zároveň definoval názov cyklu – „Triumf ničotnosti“.
by Marek Piaček | aug 22, 2011 | Skladby, Skladby, Skladby |
New Europe: Meridian 17 * Orchester Požoň Sentimentál: Marek Piaček (flauta), Ľubomír Burgr (husle), Boris Lenko (akordeón), Peter Zagar (klavír), Egon Bondy (texty, spev) * Festival Wien Modern * 24. november, Café Heumarkt, Viedeň
by Marek Piaček | aug 6, 2011 | Filmová hudba, Požoň Sentimental, Požoň Sentimental, Požoň Sentimental |
Andrea Serečinová – recenzia koncertu Požoň sentimentál vo Filmovom klube 901 Kabinet doktora Caligariho (1920, réžia: Robert Wiene) Požoň sentimentál Filmový klub 901, Bratislava, 24. február 1999 Sú nápady, ktoré sa zdajú byť také logické a prirodzené, že sa priam vnucujú svojim objaviteľom. S podobnou intenzitou sa musela na svet pýtať aj myšlienka spojiť projekcie starých nemých filmov so živou hudobnou produkciou. Jej realizácia sa podarila bratislavskému Filmovému klubu 901, ktorý už tretí rok uvádza v spolupráci so zahraničnými kultúrnymi centrami raz mesačne slávne tituly nemej filmovej éry. Po viacerých rockových, či undergroundových zoskupeniach, ktoré „vyplnili“ zvukové vákuum vybraných filmov (napríklad Made 2 Mate, Kosa z nosa, Bezmocná hŕstka, Free faces…) sa v deväťstojednotke vo februári t. r. predstavil Malomestský komorný orchester Požoň sentimentál. Skôr, než prišiel na rad slávny film nemeckého expresionizmu, bolo na mieste filmového žurnálu premietnuté pôvabné dielko – slovenský inštruktážny film Práca s kliešťami, cyklus nemých miniportrétov rôznych pracovných nástrojov z 50. rokov, pravdepodobne určený k príprave žiakov na robotnícke povolania. Hudba súboru Požoň sentimentál sa v rámci tejto akcie ocitla v zaujímavých kontextoch – koniec-koncov práve kontexty boli viackrát proklamované ako hlavný program súboru. Požoň sentimentál sa hlási k tradícii mestských salónnych orchestrov a práve tie bývali jednými z protagonistov dobovej hudobnej produkcie k filmom. Hudba tvorila neodmysliteľnú súčasť (až na vyslovené výnimky) filmovej histórie – éru nemého filmu nevynímajúc. Či už to boli rané pokusy o synchronizovanie hudby z fonografu s filmovým obrazom, alebo živú hudobnú produkciu, ktorú vytlačil definitívne (?) z kinosál nástup zvukového filmu v 30. rokoch. Podobne ako inde, aj v bratislavských kinách obstarávali hudobnú produkciu najmä klaviristi, no niektoré...
by Marek Piaček | aug 6, 2011 | Nezaradené |
Vladimír Bokes – recenzia koncertu Požoňu sentimentál v rámci Večerov novej hudby 2000 Koncert súboru Požoň sentimentál (tentoraz s klaviristom Tomášom Borošom) mal byť pôvodne skombinovaný s ukážkami elektroakustickej hudby. Žiaľ, zasiahla vyššia moc v podobe slabého napätia v sieti, takže mi v pamäti utkvel len názov jednej z nich – No More Water in the Moony Organs. Takúto situáciu som pred štyrmi rokmi zažil na festivale novej hudby v Odese. Na škodu veci sa kuriózna konfrontácia nekonala. Na začiatku sa ocitla skladba Rakúšana Klausa Langa (dúfam len, že tentoraz nešlo o fingovaných skladateľov) Wenn wir in höchsten Nöthen seyn, orientovaná … s absolútnou dôslednosťou na najnižšiu úroveň dynamiky s využívaním punktualistickej sadzby. Skladba náročná na vnímanie akoby naznačovala, že tento chorál už viac rozobrať nemožno. Ľubomír Burgr v dvoch kompoziciách Short Bach I a II, rovnako ako Martin Smolka v melodráme Drahý Šebesto (žiaľ, text v podaní recitátora Martina Burlasa bol takmer nezrozumiteľný) využivajú jednoduchý kontrast medzi originálom a jeho transkripciou, zatiaľ čo Rakúšan Peter Ablinger v skladbe Wir Christenleut pre akordeón predvádza deštrukciu pôvodného Bachovho chorálu pomocou techniky príbuznej so Stravinským, pričom celkové vyznenie potvrdzuje skôr charakteristiku vyslovenú T. W. Adornom. Predvedenie Iršaiovho diela Turbulencia č. 1 pre akordeón a klavír potvrdilo vysoký štandard tvorby skladateľa. Ťažiskom koncertu sa stala premiéra skladby Daniela Mateja Bargain Happiness, ktorá s mimoriadnym „požoňovským“ zmyslom pre humor pridáva k Bachovmu Prelúdiu a Gounodovej Ave Marii ďalší vydarený kontrapunkt (autor sa predstavil v úlohe speváka vcelku solídne) s paródiou na dnešné predstavy o tom, čo je kultúra. Záver koncertu patril Markovi Piačekovi, ktorý sa vo svojej skladbe Kindermusikverein typickým spôsobom pohral s...
