Sentiment vo Viedni (2003)

by | aug 22, 2011 | Recenzie, Recenzie |

New Europe: Meridian 17 * Orchester Požoň Sentimentál: Marek Piaček (flauta), Ľubomír Burgr (husle), Boris Lenko (akordeón), Peter Zagar (klavír), Egon Bondy (texty, spev) * Festival Wien Modern * 24. november, Café Heumarkt, Viedeň

Jozef Gejza Trinkerl – Text na prvom CD Požoňu sentimentál

by | aug 6, 2011 | Nezaradené |

Tri roky pred dvadsiatym prvým storočím si ovzdušie Bratislavy prúdi od západu na východ i od severu na juh nad vykývanými hraničnými kameňmi voľne ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ sa nevynašli prostriedky na reglementáciu prúdov atmosféry, ktorých sloboda vždy znepokojuje, pretože nikdy nemôžeš vedieť, čo privanie, v akej kombinácii a v akej intenzite. Pre hudbu súboru Požoň sentimentál sú tieto prúdenia ako apeirón pre svet: útvary požoňovskej hudby sa z nich neviazane vynárajú a živia pred užasnutým zrakom nielen poslucháčov ale – neraz mám taký pocit – aj samých autorov, (budúcich?) starých majstrov. A tak ako apeirón pred nami odjakživa necháva vyvstávať tie najneuveriteľnejšie spojenia tvarov, chutí a nálad, tak aj požonizmus nad nami rozprestiera svoje krídla od intimity verklíka a huslí až po heroizmus nadoblačných zvukových kaskád a farieb. Meteorosenzitívny poslucháč má pri počúvaní skladieb súboru Požoň sentimentál pocity, ako keď sa od Álp k Bratislave blíži föhn: chce sa mu bezuzdne smiať, pričom prežíva až úzkostnú nostalgiu. Sú to závideniahodné pocity? Neviem, rozhodnúť si to musí poslucháč sám. V každom prípade však hudobný požonizmus s poslucháčom smrteľne vážne ráta, potrebuje ho ako tretieho do mariášu, cíti sa bez neho nesvoj. Poslucháč-spoluhráč sa pri počúvaní požoňovskej hudby mení bez problémov na autentického participanta hudobnotvorného diania – napríklad štrngotom mokalyžičky v porcelánovej šálke s čiernou kávou, výbuchmi smiechu či stŕpnutým tichom. Požonizmus od neho programovo nevyžaduje vedomú účasť, ale automaticky ho zaťahuje do svojej hry, aj keby sedel uprostred hlučnej spoločnosti. V prostredí café-restaurant Prašná bašta v Bratislave si to môžete overiť. Alebo počúvajte toto CD… Dá sa hovoriť o hudbe súboru Požoň sentimentál vážne? Vážne je to s tým,...

Jozef Piaček, Elena Kmeťová – Otvorený realizmus

by | aug 6, 2011 | CD, CD, CD, Skladby, Skladby, Skladby |

Otvorený realizmus Otvorený realizmus – tak by sa dal označiť kompozičný princíp, ktorý je prítomný v celej tvorbe Marka Piačeka. Podstatou tohto umeleckého postoja je otvorená účasť na prítomnosti. Otvorená v tom zmysle, že skladateľ skutočnosť nehodnotí, nepristupuje k nej s predsudkami. Otvorenosť tohto prístupu vedie v tvorbe Marka Piačeka často k spájaniu vážneho a banálneho, ktoré sa v jeho dielach dostáva do bizarných a niekedy až absurdných kombinácií. Všetky druhy a formy hudby tu vystupujú ako rovnocenné skutočnosti transformované do nových podôb, v ktorých stráca dôležitosť pôvod a hodnota toho-ktorého materiálu. A práve tento otvorený, nehodnotiaci postoj naráža na naše predstavy o tom, aká by mala byť súčasná hudba. Európske umenie sa už dávno zaoberá problémom stierania hraníc medzi umením a každodenným životom, otázkou gýča, či problémom oslobodenia umeleckého diela zo sterilného prostredia koncertných siení alebo galérií. V nadväznosti na tento vývoj ponúka otvorený realizmus Marka Piačeka svojrázny spôsob riešenia. Skladateľ sa zbavuje bremena minulosti, nerieši otázky pokroku a originality, opúšťa vžité predstavy a úvahy o hodnote umenia. Nezaoberá sa hodnotou tej-ktorej hudby, ale necháva sa ňou inšpirovať. Ak sa v danom okamihu stretnú akékoľvek rôzne prvky a prejavy, stávajú sa okamžite súčasťou sveta, ktorý nás obklopuje. Je to realizmus okamihu prítomnosti, ktorý súčasne zameriava pozornosť na dianie okolo nás i v nás samotných. Neobmedzuje sa iba na nezúčastnenú dokumentáciu vonkajšieho sveta, ale naznačuje, že skutočné vnímanie prítomnej reality je nezvyčajne bohaté a mnohorozmerné. Vďaka tomu sa v diele Marka Piačeka často ocitnú vedľa seba prvky z oblasti vážnej, populárnej, filmovej, tanečnej, etnickej hudby či mestského folklóru, ktoré v skutočnosti plnia len funkciu „materiálu“. Tieto prvky – citácie,...