![Chránené heslom: 66 sezón – záznam z premiéry]()
by Marek Piaček | jan 19, 2013 | 66 sezón |
66 sezón – opera Asociácia súčasného divadla v spolupráci so Štátnym divadlom Košice pripravili koncertné uvedenie novej slovenskej opery autorov Marka Piačeka, Petra Kerekesa a Martina Ondrisku s názvom 66 SEZÓN. Projekt podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ako sprievodné podujatie projektu Košice 2013 – Hlavné európske mesto kultúry. Nová pôvodná slovenská opera-dokument „66 sezón“ vychádza z úspešného štylizovaného dokumentárneho filmu režiséra Petra Kerekesa (z roku 2003), ktorý získal viacero ocenení na medzinárodných filmových festivaloch. Opera voľne nadväzuje na dokumentárny film z košickej Starej plavárne. V desiatich obrazoch zachytáva dejiny mesta v rokoch 1936 – 2002 a na ich pozadí prináša osobné príbehy obyvateľov Košíc. Každá postava zastupuje „historickú tému“ prostredníctvom sugestívneho ľudského príbehu. Multikultúrne Košice sú symbolicky zasadené na staré mestské kúpalisko, na ktorom sa počas 66-tich letných sezón preplietali ľudské osudy s udalosťami stredoeurópskej histórie. Postavy a ich príbehy v opere spája rozprávanie Laurie, ktoré vychádza zo spomienok skutočnej historickej postavy – starej mamy režiséra filmu „66 sezón“. Marek Piaček (1972), skladateľ, ktorý študoval pod vedením Ilju Zeljenku a je autorom viacerých úspešných komorných opier (Posledný let, Lesť rozmyslu, Kráľ duchov), prichádza so zaujímavým hudobným spracovaním opery. Hudba je plná energie, humoru, ale aj nostalgie, je symbolickým odkazov na hudobné poetiky viacerých historických období a žánrov 20. storočia. Zachytáva atmosféru doby aj hudobnú a jazykovú multikultúrnosť Košíc a jeho regiónu. Opera „66 sezón“ zaznela v historickej budove Štátneho divadla v slovenskej premiére. Marek Piaček k opere: „Operu neberiem ako niečo výnimočné, exkluzívne, uzatvorené, ale ako otvorenú príležitosť dokonale sa zabaviť – v tom najvážnejšom zmysle slova – zahrať sa, tvoriť v zvláštnom svete na pomedzí vážnych námetov a...
by Marek Piaček | aug 6, 2011 | Nezaradené |
Pomocou technológií dokážeme vytvoriť veci, zvuky, ktoré by sme inak nemali šancu nikdy počuť. Spätne tak ovplyvňujú naše „konvenčné“ hudobné myslenie. Veľa vecí, ktoré sa dozvieme (počujme) pomocou technológií, môžeme spätne použiť pri práci s akustickými nástrojmi, či vokálnymi technikami (viď. tvorbu Iannisa Xenakisa, Johna Zorna, Davida Mossa, Phila Mintona a i.). Pomocou technológií poznávame nové zvuky rôznej farby a kvality, v prípade ak využívame syntezátory. Alebo dokážeme organizovať hudobný materiál nečakaným spôsobom, stačí použiť niekoľko náhodných operácií a jednoduchých aplikácií vytvorených trebárs v interaktívnych softvéroch ako vvvv, Max/MSP, Ableton, Pure data a pod. Je potom na „skladateľovi“, tvorcovi, aby vybral tie správne hudobné udalosti. Podstatné je, že vďaka technológiám máme tých možností výberu nespočetne viac. Pomocou iných softvérov tzv. trackerov (pri nich sa hudobné udalosti organizujú z hora na dol) dokáže jednoduché skladby vytvoriť naozaj každý. Pri troche úsilia aj skladby, ktoré majú hlavu a pätu, a človek/používateľ, účinkujúci vlastne v úlohe „skladateľa“, nemusí mať ani hudobné vzdelanie. Samozrejme existujú prístroje a softvéry, ktorých použitie je jednoduché a ich reakcia na náš podnet je okamžitá – výsledok môžeme počuť okamžite. Istá forma náročností pri osvojovaní si zručnosti pri používaní technológií, je vyvážená nesmierne širokým spektrom podnetov, ktoré z nich spätne môžeme získať. Inštalácia vyššie uvedených softvérov si vyžaduje oveľa menej výkonné počítače ako hocijaká moderná počítačová hra. Poskytujú však oveľa viac možností interakcie s technológiami a výsledkom môže byť dokončené „dielo“, skladba, nahrávka, „pesnička“. Vďaka lacným a dostupným technológiám môže taký dôležitý pocit „dokončenia“ hudobnej skladby zažiť oveľa viac ľudí, ako kedykoľvek predtým. Marek...
by Marek Piaček | aug 4, 2011 | Nezaradené |
SME, štvrtok 21. 1. 2010 | Eva Andrejčáková (…) Marek Piaček, hudobný skladateľ Hymna ako identifikujúca zvučka štátu je pre mňa vždy dôležitou súčasťou prezentácie krajiny. Rozhodne ovplyvní môj názor na danú krajinu. Hymny všetkých štátov som si stiahol kedysi dávno, ešte v začiatkoch internetu, ako MIDI súbory. Vždy ma zaujímali, aj ich historický vývoj, hudobný či textový. Často som ich používal aj vo svojich skladbách. Napríklad celá prvá časť skladby Učiteľka očami detí je poskladaná z rôznych hymien. Je zvláštne, že si to nikto takmer nevšimne – niektoré motívy sú veľmi zreteľné, napríklad začiatok francúzskej hymny. Takisto nemeckú hymnu som spracoval v skladbe Jednota a právo pre kapelu Požoň sentimentál. Takmer sa to nedá počuť, ale celá skladba je výlučne z tej hudby. V symfónii Nuntium magnum som zasa citoval bhutánsku hymnu, lebo ma hudobne veľmi zaujala, najmä jeden melodicky veľmi výrazný tón. Teším sa a som hrdý na to, že máme vlastnú hymnu. Sú národy, ktoré dodnes nemajú vlastný štát ani hymnu. Oveľa radšej by som však bol, keby našou hymnou bola Suchoňova Aká si mi krásna – napríklad. V poslednom čase ma veľmi pobavila verzia hymny Sovietskeho zväzu ukrajinského dua 5nizza. (…) Čítajte viac:...
