Premiéra súčasnej opery 2’16” a pol: Vesmírna odysea

Premiéra súčasnej opery 2’16” a pol: Vesmírna odysea

by | apr 29, 2014 | Nezaradené |

Detská súčasná opera vznikla spoluprácou detí a profesionálnych hudobníkov Slovenskej filharmónie v Bratislave. Ide pritom o rovnocennú spoluprácu, deti zažívajú seriózne účinkovanie v orchestri a súčasnú hudbu na vlastnej koži a profesionálni hudobníci seriózne pristupujú na túto hru.

LOLITANOW – work in progress

by | jún 25, 2012 | LOLITANOW |

Relácia Hoermaschine 19, odvysielaná 24. 6. 2012 o 23:00 na reboot.fm, redaktor a režisér Marold Langer-Philippsen. V relácii sú použité hudobné ukážky z pripravovanej hudby k divadelnej inscenácii. [soundcloud]http://soundcloud.com/mlp/hoermaschine19[/soundcloud] Niekoľko hudobných ukážok z pripravovanej hry: PlayStopNext»«Prev HIDE PLAYLIST...

Červená čiapočka podľa líšky v Divadle Aréne (2007)

by | jún 1, 2012 | Nezaradené |

(16.2.2007, 13:14) Na notoricky známy príbeh o Červenej čiapočke, s ktorým usínali deti niekoľkých generácií, sa v Divadle Aréna pozreli z celkom nového pohľadu. Zaodeli sa do oranžovej kožušiny, nastražili uši, zaostrili pysk, vycerili tesáky a klasickú rozprávku spracovali z pohľadu lesnej bytosti, prefíkanej líšky. Je to nepochybne nový prístup k rozprávke, nič jej však neuberá na pútavosti. Oľga Belešová, skúsená „harcovníčka“ v umení upútať diváka ladnými pohybmi, prefíkaným hlasom, úslužnou poklonkovosťou, ktorá nečaká na nič iné, len kedy udrieť – si svoju polohu našla aj v tejto rozprávke. Predchádzali jej rôzne postavy úlisných, ale aj pokorených žien nielen v Divadle Gunagu. Tu, v postave líšky, zakrútila chlpatým, oranžovým chvostom, zaostrila zrak a čo nevidí! Lesom sa potuľuje dojemná, detsky naivná a dôverčivá Červená čiapočka v podaní Juliany Johanidesovej či Daniely Pribullovej. Málokto uverí líške jej bezúhonnosť, detský divák však tejto ilúzii rád a s ochotou podľahne. Tým sa vytvorí priestor na šikovné manévrovanie s ďalšími aktérmi deja – vlkmi (Viktor Horján, Milan Chalmovský a Marián Prevendarčík). V réžii a podľa scenára Toma Cillera sú to milí, aj keď trochu zanedbaní, smradľaví a chlpatí páni, ktorí nadovšetko milujú hru v karty. Dokonca viac ako mäsko mladej Čiapočky. Lenže to nejde do plánu prefíkanej líške, a ak máme byť úprimní, scenár, podľa ktorého sa Čiapočka stane horlivou priateľkou a podporovateľkou vlka, vôbec nesúzvučí s klasikou. Scenárista rozprávky je nepochybne veľmi priateľský človek, pretože veľa nechýba a rozprávka sa končí spoločným posedením vlkov a Čiapočky pri partičke mariášu. Nakoniec sa však všetko dobre skončí, jeden z vlkov „sa trhne“ a Čiapočku zožerie. Horár ho rozpára a na kľaňačke je o jedného...