Alea Vera

Alea Vera

O skladbe

Názov: Alea Vera
Objednávka: súbor ALEA (Boris Lenko)
Rok vzniku: 2004
Durata: 12-15 min.
Obsadenie: ac, pf, vn, cb

Časti diela:
1. Alea festiva y auténtica
2. Alea apasionada y bailable
3. Alea popular y divertida

Premiéra: 1. 12. 2004 Hudba na hrade, Koncertná sieň Bratislavského hradu, Bratislava (svetová premiéra) – ALEA (Daniel Buranovský, pf; Ján Krigovský, cb; Boris Lenko, ac; Stanislav Palúch, vn)

Play 

Play 

Play 

Živé vystúpenie súboru ALEA v Slovenskej filharmónii.

 

O nahrávke

Vyšlo na CD:
Cover:

ALEA CD Cover

Vydavateľ: Pavlík Records (2009)
Technické dáta: Recorded digitally at the Fatra Hall, Žilina – December 28th-30th, 2008 • Recording, Mastering (24 bit/192 kHz), Production and Distribution: PAVLÍK RECORDS • Producer: Leonard Vajdulák • Music Director: Boris Lenko • Sound Director: Rostislav Pavlík • Notes: © Jozef Piaček • Translation: © Peter Zagar • Photo: © Rostislav Pavlík, Ján Krígovský • Graphic Design: © Martin Vojtek
Cena: 9.40 EUR s DPH
Adresa pre nákup: PAVLÍK records

Krátky popis k CD: Alea Vera – ALEA (Daniel Buranovský, pf; Ján Krigovský, cb; Boris Lenko, ac; Stanislav Palúch, vn). Zoskupenie ALEA veľmi presvedčivo interpretuje skladby argentínskeho skladateľa Astora Piazzolu a slovenských autorov. Všetky skladby na tomto CD od slovenských autorov sú písané pre súbor ALEA a jedná sa o ich svetové premiéry. Toto hodnotné dielo nahrali vynikajúci slovenskí interpreti.

Text do bookletu k CD ALEA (napísal ho môj otec): Svety, ktorým sa otvorila hudba ansámblu Alea všetkými svojimi aspektmi – spoločnosťou hry, individuálnymi vkladmi jednotlivých interpretov a výberom skladieb, nás strhávajú do seba, kamsi, kde sme ešte nikdy neboli, nielen zážitkovo, ale ani myšlienkovo, (hudobno) pedagogicky, muzikologicky, filozoficky. Východiskový „pocit“ je ten, že „toto tu ešte nebolo“ – inštrumentalisticky, organizačno-hudobne i aranžérsky. Slovo „pocit“ je v úvodzovkách, pretože nestačí na opis strhu- júcna tejto hudby, ktorej vír roztáča nielen všetkých okolo – spoluhráčov navzájom, akordeonistu Borisa Lenka, huslistu Stana Palúcha, kontrabasistu Jána Krigovského a klaviristu Daniela Buranovského –, ale aj poslucháčov (na Bratislavskom hrade a nepochybne aj pri počúvaní tohto CD). Hráči nie sú egocentrickí, ich prítomnosť je prajná, účinkujú stmeľujúco, zdôverňujú či už v pozadí celku hudobného procesu alebo v jeho popredí. Započúvajte sa do tohto hudobného diania a zaraz vás ohromí ich pokora v zmysle otvorenosti všetkým parametrom hudobného diania a všetkým emocionálnym nuansám vývojových pásiem tejto hudby. Je to tak preto, lebo Alea sa teší z inakosti, praje ju akordeónu, husliam, klavíru i kontrabasu. Všetci sa tejto inakosti perfektne ujímajú, hrajú sa s ňou, vďačne sa jej oddávajú. Preto sme tu nepoužili slovo „zmocňujú sa“. Skadiaľ pochádza táto veľká hudobná sloboda? Od interpreta, skladateľa (Ilju Zeljenku, Jevgenija Iršaia, Martina Burlasa, Marka Piačeka, Petra Zagara, Astora Piazzollu) či prijímateľa tejto hudby? Pri hudobnej udalosti Alea smer prichádzajúcej slobody nie je dôležitý, dôležité je to, že toto šťastné združenie hudobníkov zieht uns hinan, povznáša nás nad nás samých, dáva nám rozmer, ktorý sme pred počúvaním tejto hudby ani netušili. Uplatňuje sa tu hudobno-samoorganizačná potencia hudobného nástroja, ktorá vedie k muzikálnym štruktúram zavŕšeným nekompromisnými (rozumej, bezpodmienečne sa dostavujúcimi) hudobnými zážitkami poslucháčov. Alea je kondenzát hudobného životopisu jej tvorcov, ktorý do seba pretavil polydimenzionalitu ich tvorivosti, ich hráčsku, pedagogickú a vkusovú skúsenosť. Alea transcenduje. Bodka. Nepýtame sa čo, koho alebo kam transcenduje: prosto prekračuje von i dovnútra hudobných svetov, dáva telo ich logosu, ich štrukturujúcnu, a to napriek tomu, že nemajú dno, koniec. Ide tu – pri hraní hudby Alea a pri poslucháčskej participácii na nej – o hudobné maximum, pretože je tu popri profesionálnom hudobno-interpretačnom výkone aj všezasahujúce fieramente prenášajúce do našich čoraz zahmlenejších dní najvrúcnejšie svetlá hudobných kultúr aj iných kontinentov. Žeby reinkarnácia Astora Piazzollu s jeho transgesamtkunstwerkom alebo micro-macro-infinite-global-music na pôde bratislavského génia loci a jeho jednotlivých skladateľských individuácií? Keď počúvame hudbu tohto kompaktného disku, pocit spomenutej reinkarnácie máme prinajmenšom ako laici. Ale o koho iného ako o laika v profesionálne vydarenej hudbe ide? Profesionál má hudby dosť, častokrát aj v doslovnom zmysle slova. Poslucháč však hudby nikdy nemá dosť – a našťastie týmto vysoko kultivovaným poslucháčom je aj každý z členov zoskupenia Alea. Oddávajme sa teda spolu s nimi klokotajúcim virtuálnym hudobným zážitkovým svetom, ktoré nám prináša Alea, Afroditin-Venušin vrh, tri šestky hudby, šťastný hudobný počin. Pre Aténčanov bolo to, čo sa po latinsky volá alea, hodné svätyne. A čím by bola pre nich hudba tohto cédéčka? (c) Jozef Piaček

Poznámky skladateľa

K prvej časti: Prvé motívy vznikli v roku 2000 ako náčrtky k pripravovanej monumentálnej opere o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Mal to hrať veľký orchester a malo to byť veľkolepé, fanfároidné, plné trúbok a trombónov. Motívy som však nechal tak, lebo rozpočet nám vtedy vôbec nedovolil  použiť plechové nástroje. Materiál som však využil rád po žiadosti Borisa Lenka, aby som pre nich (pre súbor ALEA, ktorý sa venuje interpretácii diel Astora Piazzolu) napísal skladbu. Tieto motívy som mal odložené v počítači a bolo mi ľúto, že dosiaľ neuzreli svetlo sveta. A tak sa stali ľahko súčasťou prvej časti skladby Alea Vera. V roku 2009 ma BHS prostredníctvom Vlada Godára oslovili napísať skladbu. Hneď prvé po tom telefonáte mi zišlo na um, spraviť niečo s hudbou Midi-Lidi (dodnes ich obdivujem a mám rád, a mám rád aj to čo robí Petr Marek). Hneď druhé mi zišlo na um, že konečne (Konečne!) môžem použiť ten plánovaný monumentálny úvod k opere o Štefánikovi v aranžmáne pre orchester. Tak sa tie motívy stali úvodnou časťou Symfonie všech Midi-Lidí (čoskoro tu uverejním nahrávku z rozhlasu), mojej druhej symfónie. Inak ten motív má určite dosť blízko k Love Unlimited Orchestra Barryho Whitea, konkrétne ku skladbe My first, my last, my everything :-) Tomu sa skrátka nedalo vyhnúť. Nedám link, vygúglite si :-).

K tretej časti: Mal som v adresári uložených niekoľko MIDI súborov, ktoré sa mi páčili, páčili v zmysle, že ich niekedy v budúcnosti spracujem, asi kvôli rytmu, melodike, veď to je vlastne jedno… A jedna z nich bola Macedónska Bitola. Keďže som v skladbe Alea Vera riešil rôzne metrá a rytmy, tak sa Bitola stala horúcou kandidátkou na spracovanie. Prerobil som z nej veľa, prerobil som metrum na ešte komplikovanejšie, prerobil som rytmus, harmóniu, melódiu… Napriek tomu Bitolu tam ide stále rozpoznať. Ale najzvláštnejšie bolo, že v deň keď som skladbu dokončil – asi to zasa bolo neskoro v noci a ako obvykle som nad ránom rozpisoval party – počúval som správy Slovenského rozhlasu, kde hlásili, že Spojené štáty uznali, že nebudú Macedónsko naďalej nazývať FYROM ale Republic of Macedonia. Dosť ma to potešilo, že aký som aktuálny… Bolo to dosť čudné, takéto náhody sú vždy divné…

K druhej časti sa mi ťažko vyjadruje: Je to asi to najkrajšie, čo som kedy v živote napísal. Ak mám nejaký osobný rebríček vlastných skladieb, tak zatiaľ (písané 2011-09-26) je pre mňa táto časť “Nr 1.” celej mojej tvorby :-)

A prečo vlastne španielsky názov? Mám rád španielčinu, aj keď ju neovládam. Mám ju rád od malička, prvé slovo ktoré som kedy vedel kedy prečítať bolo ORO (po slovensky zlato, heh :-)).  Alea Vera je slovná hračka. A ako to jednoducho a zrozumiteľne napísala moja kamarátka Andrea J. nedávno: “Aloe Vera má liečive účinky, Alea Vera určite tiež…” Španielčina je vznešená reč. A skladba Alea Vera je – a to najmä v podaní súboru ALEA – naozaj vznešená!

Pekný deň praje Marek