SME, pondelok 26. 6. 2006, (her)
Čítajte viac: http://dennik.sme.sk/c/2779561/cd.html#ixzz1VnETZELe
Po opadnutí prvotného nadšenia z rôznej ezoterickej či prírodou šveholiacej hudby sa ukázalo, že najživotaschopnejším je stále žáner ambientu. Meditatívne zvuky dokážu jeho najlepší tvorcovia urobiť tak, že sa dajú počúvať aj samy osebe, nielen ako zvuková tapeta pri inej práci. Jeden zo šťastnejších prípadov sa nedávno podaril aj skladateľovi a hudobníkovi Marekovi Piačekovi (1972). Popri projektoch so svojím „malomestským komorným orchestrom Požoň sentimentál“ a improvizovaní so súborom Vapori del Cuore zabŕdol aj do ambientu a starej východnej filozofie. Výsledkom je album zostavený z troch rozsiahlych klavírnych skladieb, v ktorých sa pomaly (podľa 11. hexagramu z čínskej Knihy premien) obmieňa niekoľko klavírnych tónov. Ku akustickému zvuku sa nenápadne pridávajú elektronické variácie, vzdušnosť atmosféry ešte v booklete dotvárajú krátke haiku Věruny Melčákovej-Junekovej.