Štyri minimalistické kusy pre klavír sólo (2005) – audio

Štyri minimalistické kusy pre klavír sólo (2005)

1. Apoteóza Génia loci
2. Otcove slová
3. Ozaj, a viete že…
4. 108

Štyri minimalistické kusy pre klavír sólo, sú výberom zo skladieb pre rôzne obsadenia z obdobia posledných piatich rokov. Vždy ma v hudbe lákalo využitie repetívnych postupov, ako ich poznáme či zo slovenských plačiek, či s prednesu budhistických mantier. A v neposlednom rade aj preto, že keď sa mi niečo páči, tak to rád opakujem. A aj preto, že klasická, akademicky podávaná motivická práca, mi bola vždy cudzia a nepríjemná.

108 (One Hundred Eight) a Otcove slová (Fathers Words) sú z Bratislavskej sútry z roku 2003. Skladba vznikla na základe theravadovej sútry Poučenie občana Sigálu, v ktorej Budha učí mladého muža menom Sigála každodennému praktickému občianskemu životu v meste, a v spoločnosti. Sútra má deväť častí a do cyklu štyroch skladieb pre klavír som vybral dve z nich. Technicky ide v skladbe 108 o opakovanie 54 rôznych modelov, každý z nich zaznie dva krát, čím vznikne v budhizme magické číslo 108. Jednotlivé modely sú veľmi podobné – v každom sú však jemné odlišnosti. Hudba plynie v dvoch pásmach, niekedy pôsobia nezávisle. Harmonické pásmo, ktorý tvorí pulz v šestnástinových hodnotách v ľavej ruke, vytvára podklad pod melodicko-rytmické pásmo v pravej ruke. Harmonický priebeh melodickej linky však nie je zhodný s pásmom v ľavej ruke.

Otcove slová sú použité podobné melodicko-rytmické a harmonické postupy – forma je však ako kontrast voči 108 inšpirovaná západnou „populárnou piesňou“ so slohami a refrénom.

Apoteóza Génia loci je predposlednou časťou cyklu Urban Songs. V cykle predstavovala akési upokojenie a zároveň vytvorenie akéhosi očakávania pred záverečnou pointou, ktorú predniesol do ticha Egon Bondy. Zároveň hudobne aj mimohudobne odkazuje na repetitívnu skladbu Apollon Musagétes Igora Stravinského. Technicky ide o jednoduchú polyrytmickú konštrukciu, ktorá je diatonicky posúvaná na rôzne harmonické stupne.

Ozaj, a viete že… je poslednou časťou z opery Posledný let. Je to najjednoduchšia zo všetkých štyroch častí. Celá je postavená na štvorakordovom harmonickom modeli, ktorý sa neustále opakuje. Melodická linka je tvorená veľkými rytmickými hodnotami, ktoré sa postupne vypĺňajú štvrťovými hodnotami.

Nahrávka z premiéry:

 

PREMIÉRA

15. 3. 2005 Kostol Cirkvi bratskej, Bratislava (svetová premiéra), Andrea Bálešová Mudroňová (pf)