Hudba – rozhovor s Milošom Henigom

Interview s Milošom Henigom 16. 2. 2007

MH: Akú hudbu máš rád? (A akú hudbu rád nemáš?)

MP: Mám rád vlastnú hudbu, hudbu minimalistickú, jednoduchú, repetitívnu. Hudbu, ktorá zámerne neprináša posolstvá, hudbu so zreteľnou a jasnou štruktúrou. Hudbu, ktorá dlho trvá. Philip Glass, Pascal Comelade & Bel Canto Orchestra, Simon Jeffes & Cafe Penguin Orchestra, Martin Burlas, Ali Ibn Rachid, David Bowie, John Adams, Igor Stravinskij, Tom Waits, Neil Diamond, John Lennon… Nemám rád nudnú hudbu, ale taká vlastne ani neexistuje, lebo v tom prípade problém nespočíva v hudbe, ale v nemožnosti opustiť koncertnú sieň… Nemám rád pózerskú hudbu (štylizovanú, nabubrelú…), hudbu, v ktorej sa skladatelia snažia definovať sami seba… a zneužívajú poslucháčov pri riešení svojich osobnostných problémov…

MH: Čo podnietilo tvoj záujem o komponovanie hudby?

MP: Potreba počúvať peknú hudbu, atraktívnosť procesu tvorby, dostupnosť špičkových interpretov, ich praktický záujem o spoluprácu na niečom novom. Zaujatie hudbou ako takou, najskôr v pozícii poslucháča, neskôr ako interpreta a napokon aj ako skladateľa.

MH: Vedel by si opísať svoje vlastné pravidlá, ktoré si postupne vytváraš, a ktorým podriaďuješ svoje kompozičné riešenia?

MP: Opakovanie, používanie materiálu z už hotových skladieb, nečakané kontexty, „zámerne nesprávna“ inštrumentácia, prehodnocovanie zaužívaného významu estetických kategórií, prehodnocovanie časomiery, rôzne tempá paralelne v jednom čase… Zložité rytmy v rôznych rýchlostiach… Aplikované intelektuálne štruktúry…

MH: Aká chceš, aby bola hudba, ktorú tvoríš?

MP: Radostná. Všeobecne potešujúca. Ústretová a úctivá k interpretom, k poslucháčom, k sebe.

MH: Čo považuješ za dôležité vo svojom umeleckom a osobnostnom raste?

MP: Zvedavosť, možnosť sebarealizácie, improvizáciu, účasť na hudobných, divadelných a filmových projektoch, spoluprácu s ľuďmi z iných umeleckých žánrov, dokonca z iných odborov, pedagogickú prax… Kontakt so skladateľmi, s učiteľmi, so študentami…

MH: Ako vidíš svoju profesionálnu skladateľskú činnosť v súvislosti s inými tvojimi záujmami a tiež v súvislosti s materiálnou existenciou?

MP: Všetky činnosti a záujmy účastníka hudobnotvorného diania sú súčasťou hudobnotvorného diania. Mám dobrý život a príjemnú  profesionálnu skladateľskú činnosť, zárobky z mojej skladateľskej činnosti zčasti pokrývajú finančné nároky mojich záujmov.

MH: Čo si myslíš o dnes tak veľa pretriasaných témach ako „úpadok hodnôt“, „komercionalizácia umenia“, „nedostatok financií“, „kríza v kultúre“? Ako by si sa k nim sám vyjadril?

MP: Pre mňa je to výzva – pochopiť problematiku, ktorú nastoľuješ, presnú definíciu použitých ošúchaných fráz. Chýbajú mi závažnejšie témy, ako mier, ochrana prírody, slobodný Tibet…

„Úpadok hodnôt“ – na vyrovnaní sa s týmto faktom musí pracovať každý človek sám… „úpadok hodnôt“ je obvyklým volaním po starých dobrých časoch… Tým, že mi je teraz dobre, nemám k dispozícii potrebnú optiku, aby som vedel zhodnotiť danú problematiku.

„Komercionalizácia umenia“ – myslíš tým fakt, že napr. Stravinskij písal skladby na objednávku? Ak áno, tak ja ju s otvorenou náručou očakávam. „Komercionalizácia umenia“  tu bola vždy, zabezpečuje prežitie umelca (skladateľa).

„Nedostatok financií“ – to je veľmi individuálne, záleží od potrieb umelca. Áno, pociťujem to veľmi intenzívne, keď nemám milión korún na realizáciu svojej ďalšej opery. Je potešujúce a zároveň to vyplýva z vyššie uvedeného, že na druhej strane niekde vo svete je prebytok financií.

„Kríza v kultúre“ – ak by sme pátrali po príčinách krízy, došli by sme k záveru, že krízy pretrvávajú neustále. Krízy sú inšpiratívnou a nevyhnutnou súčasťou umenia, smerovania. Kríza je všade, kultúra je však najcitlivejšia a v nej sa akákoľvek kríza ukáže najostrejšie, najzjavnejšie.

MH: Ďakujem za rozhovor.

MP: (smiech)