Úryvok z Bondyho Epizódy 96, uverejnený v booklete prvého CD Požoňu sentimentál. Zdal sa nám neuveriteľne presným popisom toho, čo robíme s PS (-mp-)
Egon Bondy – úryvok z Epizódy 96
Bolo to kedysi mesto štyroch národov a tri z nich sú preč. Nahradili ich noví, čo prišli z blízka-zďaleka, no koreňmi sú dosiaľ inde a moje mesto nie je ich vlastné, a tak sa im často zdá, že ich neprichýlilo, neprijalo, len im poskytlo prístrešie, v domoch často prirýchlo nastavaných, v panelákoch, ktoré pôsobia neútulne a mnohým sa zdajú až ozrutné.
(…)
A predsa, keď sa pozerám na tieto časti môjho mesta, cítim zreteľne, ako sa osobitný duch tam ďalej vyžaruje z prírodnej pôdy a očarúva moje mesto. Neviem, či naň mesto nadviaže, či nie, pretvorí ho, dá sa ním modelovať, či ten duch privedie dnes a zajtra tu žijúcich k špecifickej zmene, spoluvytvorí nových, svojských obyvateľov. Bolo by to zaujímavé a vôbec to nie je vylúčené. Ľudia, nevediac o tom, tu majú veľkú pomoc, lebo duch tu už bol a zostal tu, a podľa mňa možno nielen cítiť, ale aj tušiť, že pôsobí ďalej.
(…)
Keby som bol geológom, nástojil by som na tom, že hlboko vnútri zeme je na tomto mieste zlom, keby som bol etnografom, hovoril by som o strácajúcej sa vôni pozostatkov dávneho spoločenstva štyroch etník. Keby som bol historikom, naďabil by som na to, že je to jediné hlavné mesto na svete, ktorého katastrálne hranice sú súčasne hranicami troch štátov, či naopak to, že to bolo mesto vždy bezvýznamné, ako zastávka medzi druhými mestami, naozaj veľkými a veľkolepými. No nie som nič z toho a moja profesia filozofa je tomu všetkému priveľmi vzdialená. Môžem byť teda len malým dieťaťom, ktoré sa zoznamuje s tým, čo je pre veľkých také triviálne, že si ani neuvedomujú, že to existuje.