Najväčšie údery najväčším popovým klasikom

SME, utorok 3. 2. 2009 | Oliver Rehák

BRATISLAVA. Pätnásť rokov existencie je dobrý dôvod na vydanie „best-of” albumu. V prípade Požoňu Sentimentál bolo dôvodov viac. To, čo robí, je u nás ojedinelé a zaujíma ľudí, ktorí by sa inak na jednom koncerte nezišli.

„Očividná muzikantská radosť z hry, z čistého muzicírovania oproti ‘nadľudskej’ virtuozite či naopak ‘konceptuálnemu’ diletantizmu,” napísal český skladateľ a teoretik Jaroslav Šťastný. „Poslucháč, ktorý sa prvýkrát stretáva s fenoménom nazvaným Požoň Sentimentál, môže byť ľahko zmätený.”

Stále to platí. Beatlesovka Across the Universe, Jacksonova Earth Song, Super Trouper od skupiny ABBA, seriál Akty X či nezabudnuteľné „mandžáre-dormíre” súrodencov Hečkovcov sa na jednom cédečku ešte nestretli. Melódie tisíckrát prežuté hitparádami či prehrávačmi tu znejú v akustickej podobe a na dve výnimky bez spevu.

„Väčšinou to vznikalo pre Silvestre v divadle Stoka,” hovorí zakladateľ súboru Marek Piaček. „Začalo sa to Jacksonom, ktorého sme sa rozhodli urobiť tak, ako by ho napísal Schubert – ako komornú vážnu hudbu. Najskôr išlo o zábavu, ale potom nás to chytilo a začali pribúdať ďalšie skladby.”

Piaček, rovnako ako jeho spoluhráči Ľubo Burgr a Peter Zagar, je skladateľ a hudobník zároveň, požoňovskú štvoricu dopĺňa známy akordeonista Boris Lenko. Popové úpravy sú iba jednou časťou repertoáru. Súbor vznikol v januári 1994 a začínal s vlastnou tvorbou dopĺňanou o skladby, ktoré preň napísali iní skladatelia. Medzi nimi napríklad Ilja Zeljenka a Martin Smolka z Čiech. Práve Smolkova Rozkoš na Tahiti je jedinou skladbou nového cédečka, ktorá nepochádza od popového autora: „To je pravda, ale je to jediná vec z nášho projektu Volanie po partitúrach, ktorá zľudovela. Na koncertoch máva najväčší úspech,” vysvetľuje Piaček.

Požoň si môžete najčastejšie vypočuť v bratislavskej kaviarni Prašná bašta, kde pravidelne hráva a od ktorého odvodil aj názov nového albumu. Jeho druhá polovica je narážkou na Buena Vista Social Club, čarovnú partičku kubánskych penzistov, ktorí sa rozhodli oprášiť starú muzikantskú slávu. Bratislavská štvorica podobne naložila s popovými velikánmi.

Môžete si o tom myslieť čokoľvek, ale jedno je isté – neurobili to pre peniaze. Nijaké tantiémy totiž nedostanú.