Marek Piaček (autor hudby k filmu Kamene): “Bola to doslova hodinárska práca”

Marek Piaček (autor hudby k filmu Kamene): “Bola to doslova hodinárska práca”

Od 13. septembra sa v slovenských kinách v rámci Projektu 100 premieta nový slovenský hudobný animovaný film s názvom Kamene. Režisérka Katarína Kerekesová si na spoluprácu prizvala skladateľa, dirigenta a flautistu Mareka Piačeka, ktorý v minulosti robil hudbu napríklad pre známy dokument Ako sa varia dejiny. Pri príležitosti uvedenia Kameňov do kín vznikol zaujímavý rozhovor, ktorý pre Hudba.sk poskytla Mária Lampertová.

Ako a kedy sa začala spolupráca s Katarínou Kerekesovou?

V podstate ani neviem kedy presne. Pracoval som s Petrom Kerekesom na jeho dokumentoch a Katarína spomenula svoj nový film Kamene. Bolo to tak priebežne. Reálna spolupráca začala v roku 2007.

V akej miere ovplyvnila komponovanie hudby skutočnosť, že išlo o animovaný film?

Keď som začínal pracovať s Katarínou Kerekesovou, dokončoval som práve animovaný film Ivany Šebestovej – Štyri. Vedel som, že ten Katarínin bude ťažší, pretože ide o hudobný film, takže v ňom muzika hrá veľmi dôležitú úlohu. Kým v snímke Štyri bola skôr komorná hudba, v Kameňoch zasa symfonická. V tom čase som dokončoval aj hudbu k Petrovmu filmu Ako sa varia dejiny, písal som Symfonii všech Midi Lidí na objednávku BHS. To všetko vplývalo aj na novú hudbu pre Kamene.

Rozdiel medzi symfóniou, dokumentárnym a animovaným filmom je taký, že v symfónii mám na rozvinutie motívu 10 minút, v dokumente 3 minúty a v animovanom filme 30 sekúnd. Keďže mám rád repetitívne, minimalistické štruktúry, bol som pri Kameňoch ako skladateľ v zložitej situácii. Nehovoriac o synchróne hudby s obrazom. V dokumente takých momentov, kedy treba byť na sekundu presný, nie je príliš veľa. V Kameňoch som komponoval takmer na frejmy. Každý pohyb, každý dotyk nohy so zemou, každé pootočenie hlavy, lipsynch. Bola to doslova hodinárska práca. A nakoniec to ešte bolo náročné presne nahrať so živým orchestrom a so spevákmi… Na takom zložitom projekte som dosiaľ nepracoval.

Je teda zložitejší proces robiť hudbu pre animovaný film než pre dokumentárny?

Rozhodne. Hrá pritom úlohu aj to, že v dokumentárnom filme sú aj v surovej verzii na plátne živí ľudia a vidno celú scénu už takmer v úplnej podobe, to uľahčuje skladateľovi vytvoriť náladu, atmosféru, emóciu. V Kameňoch som si to všetko musel “vymyslieť”. Preto dochádzalo niekedy k nedorozumeniam s Katarínou, lebo ona vedela isto, aká nálada, emócia v tej-ktorej scéne bude. Ona to “videla” a ja som si to musel vymyslieť, odhadnúť. Postupne, ako sa dokončoval obraz, ako pribúdali oblohy, atmosféra sa zhusťovala a aj ja som sa už dostal do tej správnej nálady, tak som hudbu postupne korigoval. Reálna atmosféra filmu však bola zjavná až po jeho konečnom oruchovaní. Aj potom som musel ešte niektoré veci v hudbe upraviť, prispôsobiť.

Z čoho sa vychádzalo pri komponovaní a na čo sa kládol najväčší dôraz?

Spočiatku bolo dôležité vystihnúť špecifickú atmosféru, nájsť niečo typické pre robotníkov, pre ambient kameňolomu, pre ženu. Základným prvkom sa stal zvuk klavíra, ktorý spočiatku sprevádza konanie ženy. Komorný zvuk klavíra je v prostredí kameňolomu rovnako nepatričný, ako to nežné stvorenie v ružových šatočkách. Ako kontrast som Kataríne navrhol, aby robotníkov a ich prácu sprevádzali breakcoreové štruktúry. V tom čase ma veľmi inšpiroval kanadský hudobník Venetian Snares a Aphex Twin prearanžovaný pre komorný súbor Alarm Will Sound, čo mi prišlo ako do extrému dovedený Stravinskij. Práve kontrast týchto dvoch elementov, rytmicky bohaté stravinskovsko-breakcoreové štruktúry versus pomalé repetitívne glassovské plochy tvoria to hlavné napätie v Kameňoch.

Necháva Katarína Kerekesová voľnú roku skladateľovi alebo pociťuje potrebu konzultácií?

Najskôr sme vyberali muziku všeobecne, hľadali sme správne atmosféry, zlaďovali sme sa. Písal som celé úseky hudby a posielal ich Kataríne e-mailom, ktorá si to vypočula a vyjadrovala sa k tomu. Neskôr, v lete 2009, keď sme už hudbu definitívne dokončovali a komponoval som už na obraz a text, veľmi často sme pracovali pri počítači spoločne. Dolaďovali sme texty, hudbu, Katarína všetko sledovala a pripomienkovala. Priebežne sme menili veľa vecí. Ponúkal som jej riešenia a ona si vyberala. Niekedy som celú noc pracoval na troch-štyroch taktoch, ona ráno prišla a povedala, že to je celé fajn, len tie nové štyri takty nech dám preč…

Výrobný proces filmu trval až päť rokov. Ako to bolo s hudbou?

Prvé náčrtky, formové scény, rytmické štruktúry vznikali už v roku 2007. Prvá reálna hudba, ktorá je aj vo filme, bola klavírna časť, keď žena prichádza do kameňolomu. To som napísal v decembri 2007. V priebehu roku 2008 vznikali ďalšie a ďalšie časti. Hlavnú prácu – komponovanie na obraz, vytvorenie textu, vokálnych partov či aranžovanie, sme robili v lete 2009. Popri tom sa odohrávalo samozrejme zháňanie interpretov, produkcia, definitívny výber nástrojov… Partitúra bola hotová v auguste 2009, nahrávalo sa v septembri, vokálne party v decembri, bicie v marci 2010. Definitívny mix hudby vznikol na jar 2010, z čoho vyplýva, že sme na hudbe pracovali tiež veľmi dlho.

Vo filme Kamene zohrávajú dôležitú úlohu vokalisti. Prečo padol výber práve na Dadu Iliašovú Mazalovú a Stanislava Beňačku?

V prípade Stana to bolo jednoduché. Posledné roky intenzívne spolupracujeme na viacerých projektoch (komorné opery Zbojníci či Malevich-Malevich, improvizovaná opera Kráľ duchov), takže osloviť ho nebol problém. V prípade speváčky to bolo ťažšie. Nevedeli sme si s Katarínou vôbec predstaviť, kto by to mal spievať. Operná speváčka? Muzikálová? Zboristka? Nechceli sme speváčku so žiadnymi manierami. Tak sme to skúsili naopak. Počúvali sme rôzne nahrávky, aby sme zistili, čo by sa nám páčilo. A v Glassových Songs from Liquid Days sa nám veľmi pozdávala Linda Ronstadt.

Tak som zavolal kolegovi Oliverovi Rehákovi, ktorá speváčka v súčasnosti na Slovensku spieva ako Linda Ronstadt. On odporúčil Dadu Mazalovú. Zhodou okolností sme spolu hrali pred krátkym časom v Linzi na jednom podujatí. Ona spievala s Jozefom Vlkom, my sme tam boli s Ľubom Burgrom. Takže sme sa vlastne aj osobne poznali, vedel som, že s Jozefom nahrala Tango s komármi. Hneď sme ju oslovili. Keď sa stretla so mnou a Katarínou, vzájomne sme si porozumeli. Už vtedy bolo jasné, že to je dobrá voľba. Teraz, ako je film hotový, je jasné, že to bola tá najlepšia voľba.


Autorka: Mária Lampertová
Foto: presskit filmu Kamene

20110804-070149.jpg